Advent je čas modlitieb, pokánia, intenzívnejšieho čítania Písma
svätého, veriaci častejšie pristupujú k sviatostiam. Je to zároveň aj
čas radosti a nádeje. V tomto období si kresťania pripomínajú nielen
udalosti spred vyše 2000 rokov, keď ľudia očakávali narodenie Pána, ako
ho predpovedali proroci, ale i Pánov nový príchod na konci vekov.
Slovo advent pochádza z latinského adventus, čo znamená príchod. K
typickým prvkom adventu patria roráty a adventný veniec. Rorátne sväté
omše majú svoju historickú tradíciu. Slávia sa ku cti Božej Matky
väčšinou v skorých ranných hodinách pred svitaním. Býva zvykom sláviť
ich v kostoloch pri sviečkach s príslušnými spevmi a na záver recitovať
či spievať modlitbu Anjel Pána. Roráty pripomínali, že pred narodením
Krista ľudstvo "kráčalo v tmách". Názov roráty pochádza z najznámejšej
latinskej adventnej piesne zo 16. storočia z Francúzska "Rorate coeli de
super..." - "Rosu dajte nebesia zhora...".
Cirkevný rok sa v katolíckej cirkvi končí sviatkom Krista Kráľa a
adventom sa začína nový cirkevný rok. Symbolom tohto obdobia je adventný
veniec.
Adventná predvianočná príprava sa spomína v Ríme už za pápeža Leva I.
Veľkého, ktorý pôsobil v rokoch 440 - 461. Iný záznam o advente pochádza
z Francúzska, kde koncil v meste Macon v roku 582 nariadil, aby sa
príprava na slávenie vianočných sviatkov začala od prvej nedele po
sviatku sv. Martina. Adventné obdobie v tejto forme zahrnovalo šesť
nedieľ a malo pôstno-kajúcny charakter. Neskôr pápež Gregor I. Veľký
(590 - 604) skrátil adventné obdobie na štyri nedele, symbolizujúce 4000
rokov čakania na Mesiáša.
V gréckokatolíckej cirkvi sa 40-dňové obdobie duchovnej prípravy na
slávenie sviatku Narodenia Pána, nazývané aj Filipovka, začalo už 15.
novembra. V pravoslávnej cirkvi na Slovensku, ktorá sa riadi podľa
juliánskeho kalendára, sa Vianoce budú sláviť až 6. a 7. januára 2023.